„Máš na nose peľ.“ hovorí maminka Mirke . „Pe- čo? Čo to mám mami??“ Jemnulililinký obvykle žltý prášok nám ostane na nose, keď privoniame ku kvietku celkom blízko. Ako sa tam dostal a prečo sa na kvietku ukrýva? Pozreli sme sa na to s Lobelkáčmi bližšie …
Bzzz… Bzzzzzučia včielky všade navôkol. „Čo to tu robia, veď budú celé zaprášené a žlté“ … Včielky majú v prírode veru veľmi veľa práce. Bez nich by to tu nebolo ono. Neboli by jabĺčka, nebol by pestrofarebný svet a ani sladký med.
Nič sme nenechali na náhodu a v prírode a v okolí škôlky sme pozorovali či majú kam včielky chodiť do včelej cukrárne (a teda či máme dostatok kvietkov, ovocných stromov v našom okolí). Vedeli ste, že včielky majú chlpaté oči a nosia so sebou vždy hrebene, aby si práve tento žltý prášok vedeli sčesať do košíčka na nohe?
Keď sme všetko preskúmali podrobne, tak sme sa vydali do Závažnej Poruby pozrieť sa aj na prácu včelára do včelnice. To vám bolo zábavy. Včelie úle sú celkom zaujímavé domčeky. Vystrojili sme sa ako správni včelári. Oblek, klobúky so sieťkami, rukavice. Včielky medzi sebou komunikujú tancom, no včelár s nimi komunikuje dymom – dymákom. Aj to nám prezradili na tomto čarovnom miestečku. Nikomu to neprezraďte, ale snom nášho Jurka je stať sa včelárom. Už teraz vieme ako a veľmi radi mu prídeme pomôcť, keď sa mu jeho krásny a vzácny sen splní.
Text a fotky: Škôlka Lobelka
